47وَليَحكُم أَهلُ الإِنجيلِ بِما أَنزَلَ اللَّهُ فيهِ ۚ وَمَن لَم يَحكُم بِما أَنزَلَ اللَّهُ فَأُولٰئِكَ هُمُ الفاسِقونَ A aby Ľudia Evanjelia rozhodovali podľa toho, čo v ňom (v Evanjeliu) Boh zoslal dole (Evanjelium bolo zoslané preto, aby ho tí, ktorí v neho uverili, dodržiavali a riadili sa ním) . A kto by nerozhodoval podľa toho, čo Boh zoslal, to sú tí spurní.1 V tomto verši si môžeme všimnúť, že Korán použil označenie Ľudia Evanjelia. Na označenie Kresťanov Korán používa dva pojmy: „Tí, ktorí pomohli a podporili (Ježiša a nasledovali ho, pozri verš 3:52)“ a" Ľudia Evanjelia". Používa tiež aj tretie označenie „Ľudia Knihy“, ktorým však na niektorých miestach myslí židov, na iných kresťanov a na ďalších oboch – židov aj kresťanov. Ktorá skupina sa pod Ľuďmi Knihy vtom ktorom verši myslí, sa potom dozvedáme zo samotného obsahu verša a z dôvodov zoslania. Označenie „Ľudia Evanjelia“ Korán použil len v tomto jedinom verši, a to v spojitosti s dobou, v ktorej Ježiš žil a určitý čas po jeho zdvihnutí k Bohu – verše 4:157–158, aby ním označil tých ľudí, ktorí sa Evanjeliom riadili v jeho čistej a nepozmenenej podobe, tak ako ho dostali od Ježiša, teda ešte predtým, než došlo k akýmkoľvek zásahom do Evanjelia a chápania jeho slov a pojmov. Podľa toho, čo bolo v niektorých veršoch Koránu zoslané, Evanjelium podľahlo mnohým zmenám od doby jeho zoslania. Najväčšia z nich však spočívala v chápaní a vnímaní podoby Boha. Takéto zmeny a zásahy potvrdzujú aj historické pramene a uvádzajú, že sa tak stalo najmä v roku 325 na Nicejskom koncile, keď bola vyhlásená doktrína o Svätej trojici.