The Quran

وَكَيفَ يُحَكِّمونَكَ وَعِندَهُمُ التَّوراةُ فيها حُكمُ اللَّهِ ثُمَّ يَتَوَلَّونَ مِن بَعدِ ذٰلِكَ ۚ وَما أُولٰئِكَ بِالمُؤمِنينَ

Ako ťa môžu žiadať (Muhammad, spomenutí židia) o rozhodnutie (v otázke trestu za mimomanželský pohlavný styk) , keď majú u seba Tóru, v ktorej je rozhodnutie Božie (v ktorej majú zreteľne určený trest za podobný prehrešok) ? A potom (keď by si medzi nimi rozhodol podľa toho, čo v Tóre majú určené) sa aj tak odvracajú (a tvoje rozhodnutie odmietajú) . Tí nie sú veru veriaci (ktorí takto činia) . (Odmietajú, čo im Boh zoslal a keď rozhodneš v súlade stým, čo im bolo uložené, tak sa tvojmu rozhodnutiu podrobiť odmietajú.)¹

Podstata celej veci aj v spojitosti s dôvodom zoslania k udalosti uvedenej v predchádzajúcom verši spočívala vtom, že židia mali v Knihe, Tóre, ktorou sa riadili, uložené za mimomanželský pohlavný styk trest ukameňovania. Tento trest im samozrejme nevyhovoval najmä vtedy, keď sa takýchto prehreškov začali dopúšťať vplyvní ľudia z ich radov. Preto sa stretli rabíni z Mediny s rabínmi z mesta Chajbar a dohodli sa, že pred obyčajnými ľuďmi zataja tento určený trest a vymysleli si, že Boh im určil ako trest za mimomanželský pohlavný styk očiernenie tváre (zrejme nejakou farbou) a zbičovanie hriešnika. Keď tento vymyslený trest uplatnili na židovi, ktorý sa takéhoto prehrešku dopustil a prorok Muhammad ho uvidel, pochopil, že židia zasa vymysleli lož, ktorú pripísali Bohu. Muhammad ako prorok ap osol Bohom poslaný ľuďom, nemohol takéto klamstvo voči Bohu zo strany týchto židov trpieť, preto sa pod prísahou spýtal jedného z nich, či je to, čo videl, ten skutočný trest, ktorý Boh židom za podobný prehrešok uložil. Keďže žid, ktorého sa prorok pýtal, bol pod prísahou a dobre vedel, že prorok skutočný trest pozná, nemohol nič iné než povedať pravdu a priznať, že trest za takýto prehrešok je podľa Tóry ukameňovanie. Tu už spomenutí židia nevedeli, kam z konopí. Arabi si ich totiž dovtedy vážili a dôverovali im, pretože si mysleli, že mali dané od Boha posolstvo a Knihu, ktorú dodržiavali a ktorou sa riadili, čím žili v súlade stým, čo Boh chce. Jediným východiskom pre nich preto bolo, že predložili celú vec prorokovi Muhammadovi, aby on rozhodol, aký má byť trest pre toho, kto sa dopustí mimomanželského pohlavného styku. Zrejme pritom dúfali, že prorok im stanoví miernejší trest, aby si ich získal. Z toho dôvodu sa aj zhodli na tom, že ak im prorok Muhammad určí miernejší trest, budú ho akceptovať, ale ak im určí ten istý trest, aký majú v Tóre, odmietnu ho. Boh však prorokovi zoslal tieto verše, v ktorých týchto židov odhaľuje a dáva prorokovi na výber, ak chce, môže o celej záležitosti rozhodnúť a ak nie, tak nech sa toho celého stráni a nech odmietne. Pritom ho upozorňuje na to, že ak by sa predsa rozhodol celú záležitosť rozhodnúť, nech rozhodne spravodlivo, čo bolo v tomto prípade rozhodnutie o tom, že obvinenému uložil ten istý trest, aký Boh židom za podobný prehrešok v Tóre uložil. Treba ešte dodať, že jedným z najväčších dôvodov, prečo veľká časť židov, ktorí žili v Medine a v jej okolí, proroka Muhammad nenávidela, bol aj fakt, že prorok postupne odhaľoval ich neustále porušovanie toho, čo mali vo svojej Knihe. Vtom čase drvivá väčšina ľudí, tak Židov ako aj Arabov, bola negramotná, čo znamenalo, že veľká časť spomenutých židov sa musela spoliehať na to, že čo im ich rabíni povedia, to je v Tóre aj skutočne napísané. To potvrdzujú napríklad aj verše 2:75–79. Keď Korán a v jeho intenciách aj prorok Muhammad postupne odhaľovali výmysly a porušovania zo strany týchto rabínov, autorita rabínov sa podrývala a ich nenávisť sa voči prorokovi a muslimom deň čo deň zväčšovala, až to nakoniec dospelo k tomu, že židia, ktorí dovtedy žili v Medine spolu s muslimami v mieri, uzavreli tajnú dohodu s nepriateľmi muslimov, v ktorej sa zaviazali, že až títo muslimov v Medine začnú obliehať, otvoria im zadné brány mesta atak s muslimami skoncujú. Urobili to napriek tomu, že mali s prorokom a s muslimami uzavretú skoršiu dohodu, v ktorej okrem iného stálo, že im muslimovia zabezpečia ochranu výmenou za to, že ich nezradia a nepridajú sa k táboru ich nepriateľov. Prorok sa o tejto tajnej dohode a zrade však dozvedel apo skončení boja a odrazení nepriateľov boli títo židia braní na zodpovednosť za porušenie dohody a za vojnovú zradu.