38وَالسّارِقُ وَالسّارِقَةُ فَاقطَعوا أَيدِيَهُما جَزاءً بِما كَسَبا نَكالًا مِنَ اللَّهِ ۗ وَاللَّهُ عَزيزٌ حَكيمٌ Zlodejovi a zlodejke odseknite ruky po zápästie (pokiaľ by sa preukázala ich vina) , ako odplatu (a trest) za to, čo získali (neprávom) . Je to odstrašujúce ustanovenie (a trest) Bohom určené. A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.1 Verš ustanovuje druh trestu za krádež. Vo verši si pritom treba všimnúť, že takýto trest má predovšetkým slúžiť ako odstrašujúci príklad pre samotného páchateľa, ale aj pre ostatných, aby sa krádeži nedopúšťali. V islamskom náboženstve sa pritom položili prísne kritéria na uloženie trestu odseknutia ruky za krádež. Napríklad ukradnutý majetok nesmel byť vystavený bez akéhokoľvek označenia alebo zabezpečenia na verejnosti. Páchateľ nesmel kradnúť od hladu. Nesmelo ísť o priame príbuzenstvo medzi páchateľom a poškodeným atď. To znamená, že páchateľ si musel plne uvedomovať dosah svojho činu. Ďalej tu nesmela byť žiadna pochybnosť o tom, že ukradnutý majetok alebo čo i len najmenšia časť tohto majetku môže patriť páchateľovi. A v neposlednom rade páchateľ musel trestný čin krádeže spáchať z vlastnej vôle, teda nie z donútenia. Z toho vyplýva, že ak by niekto ukradol, pretože nemal čo jesť, tak sa uloženie trestu odseknutia ruky za krádež automaticky vylučuje a uloží sa miernejší trest, akým je napríklad peňažná pokuta alebo väzenie.