A keď Boh povie (Boh sa v tento deň ďalej bude Ježiša pýtať) : „Ísa (Ježiš) , syn Márie, a či ty si povedal ľuďom: Učiňte mňa i moju matku dvoma bohmi mimo Boha (ty si prikázal ľuďom – kresťanom, aby si z teba i z tvojej matky urobili dvoch bohov, ktorých by uctievali a ku ktorým by sa obracali mimo skutočného a jediného Boha alebo ktorých by bez Boha uctievali) ?“ Povie (Ježiš) : „Jedinečný si (Bože) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a je Ti vzdialené všetko to, čo Ti je nepravdivo pripisované) , neprislúcha mi, aby som hovoril niečo, na čo nemám právo. Ak som to povedal, iste by si o tom vedel (ja som však nič také nepovedal, pretože by som nehovoril pravdu) . Poznáš, čo je vo mne (o čom premýšľam a čo v mojej duši je) a ja nepoznám, čo je v Tebe (ty všetko vieš a poznáš a ja viem len toľko, koľko si ma naučil a koľko si mi dovolil naučiť sa) . Veď Ty si ten, kto pozná to, čo nie je známe“,