11يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنُوا اذكُروا نِعمَتَ اللَّهِ عَلَيكُم إِذ هَمَّ قَومٌ أَن يَبسُطوا إِلَيكُم أَيدِيَهُم فَكَفَّ أَيدِيَهُم عَنكُم ۖ وَاتَّقُوا اللَّهَ ۚ وَعَلَى اللَّهِ فَليَتَوَكَّلِ المُؤمِنونَ Vy, ktorí ste uverili, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď sa skupina ľudí chystala vztiahnuť na vás svoje ruky (a ublížiť vám) , ale On (Boh) ich ruky od vás odvrátil. A bojte sa Boha. A na Boha nech sa spoľahnú veriaci.1 Jedného dňa jeden muslim zabil omylom dvoch mužov z kmeňa, s ktorým muslimovia udržiavali dobré vzťahy. Rodiny týchto dvoch mužov prišli za prorokom Muhammadom a žiadali od neho peňažné odškodnenie za oboch mŕtvych. Vtom čase zrejme muslimovia nedisponovali požadovanou peňažnou čiastkou, preto prorok Muhammad v sprievode niekoľkých svojich spoločníkov šiel za jedným židom zvaným Kaeb Al Ašraf, ktorý pochádzal z kmeňa Bení Al Nadír, ktorý obýval Medinu, aby si od neho požadovanú sumu požičal. Židia z kmeňa Bení Al Nadír povedali: „Abá Al Qásem (jedna z prezývok proroka Muhammada), už bolo na čase, aby si k nám zavítal a požiadal nás o nejakú pomoc. Posaď sa, aby sme ťa jedlom pohostili a dali ti to, čo žiadaš.“. Prorok so svojimi spoločníkmi sa posadili. Skupinka židov prišla k ďalšej a navzájom sa začali zhovárať a povedali si: „Už nikdy nebude Muhammad tak blízko k nám, ako je teraz. Kto pôjde na strechu domu, vrhne naňho skalu, a tým budeme mať od neho pokoj navždy?“ Jeden žid zvaný Umar Bin Žaháš Bin Kaeb povedal: „Ja“. A prišiel k veľkej skale, aby ju na proroka Muhammada hodil. Tu ho však Boh najvyšší zastavil a anjel Gabriel zostúpil k prorokovi Muhammadovi a oznámil mu, čo sa chystalo.