The Quran

لا يَتَّخِذِ المُؤمِنونَ الكافِرينَ أَولِياءَ مِن دونِ المُؤمِنينَ ۖ وَمَن يَفعَل ذٰلِكَ فَلَيسَ مِنَ اللَّهِ في شَيءٍ إِلّا أَن تَتَّقوا مِنهُم تُقاةً ۗ وَيُحَذِّرُكُمُ اللَّهُ نَفسَهُ ۗ وَإِلَى اللَّهِ المَصيرُ

Nech si veriaci neberú tých, ktorí odmietajú veriť, za dôverníkov mimo veriacich. A kto by tak robil, ten k Bohu nepatrí. Iba ak by ste tak robili z obavy pred nimi (pred tými, ktorí odmietajú uveriť, že by vám ublížili) . A Boh vás varuje Sám pred Sebou. A k Bohu speje koniec (všetkého) .¹

Ibn Abbás spomínal, že za čias posla a proroka Muhammada (požehnanie Božie a mier nech ho sprevádzajú), keď anjel Gabriel zvestoval poslovi Korán, traja židia, Al Hažžáž Bin Amro, Kahmas Bin Ebí Al Haqíq a Qajs Ibn Zajd predstierali priateľstvo so skupinou muslimov. Židia si však určili za cieľ odvrátiť týchto muslimov od islamu. Keďže ostatní muslimovia sa o túto skupinu báli, snažili sa im pomôcť a upozorniť ich na nekalé zámery týchto troch mužov a požiadali ich, aby sa im vyhýbali. Členovia tejto skupiny však odmietli rady ostatných muslimov, ktorí sa im snažili pomôcť a neprerušili svoje styky a priateľstvo so spomenutými tromi židmi. Preto Boh zoslal tento verš, v ktorom upozorňuje veriacich, aby sa nevzďaľovali od ostatných veriacich, aby neodmietali ich dobré rady a pomoc a že sa nemajú zdôverovať a priateliť s tými, ktorí odmietajú uveriť, ktorí im chcú uškodiť. Kto by tak činil, ten nepatrí medzi veriacich, ktorí dodržujú a nasledujú to, čo im Boh zoslal. Výnimku z tejto zásady Boh povoľuje vtedy, ak by sa veriaci dostali medzi nepriateľov a hrozilo by im veľké nebezpečenstvo. V takomto prípade je im povolené nadväzovať dôverné priateľstvá, aby sami seba chránili. Verš však neznamená, že veriaci muslim nemôže nadväzovať žiadne priateľské vzťahy s nemuslimom (pozri napríklad verš 60:8). Na lepšie pochopenie významu tohto verša, ktorý sa viaže na určitú konkrétnu udalosť, odkazujeme čitateľa na verše (3:118120), kde je podrobnejšie objasnený.