The Quran

199

وَإِنَّ مِن أَهلِ الكِتابِ لَمَن يُؤمِنُ بِاللَّهِ وَما أُنزِلَ إِلَيكُم وَما أُنزِلَ إِلَيهِم خاشِعينَ لِلَّهِ لا يَشتَرونَ بِآياتِ اللَّهِ ثَمَنًا قَليلًا ۗ أُولٰئِكَ لَهُم أَجرُهُم عِندَ رَبِّهِم ۗ إِنَّ اللَّهَ سَريعُ الحِسابِ

I medzi ľuďmi Knihy (židmi a kresťanmi) sú takí, ktorí veria v Boha a v to, čo bolo vám (muslimovia) zo-slané, i v to, čo bolo zoslané im (v posolstvách a Knihách, v ktoré pôvodne verili) , sú Bohu pokorní, nevymieňajú Božie znamenia za lacný cieľ (za nejaký pôžitok z pôžitkov tohto sveta pozemského) . Tí (títo veriaci) budú mať svoju odmenu u Pána svojho. A Boh je rýchly v účtovaní.¹

Jedného dňa sa prorokovi Muhammadovi donieslo, že Al Nažáši, kráľ z Abesínie (v arabskom jazyku Habaša) zomrel. Bol to kráľ, u ktorého sa časť muslimov skryla pred tými z Mekky, ktorí odmietli uveriť. Bol to ten kráľ, pred ktorým keď muslimovia predniesli to, čo je v Koráne zoslané o Márii a Ježišovi, povedal: „Toto i to, s čím prišiel Ježiš, má rovnaký pôvod.“. Prorok muslimom povedal: „Vstaňte a pomodlite sa za dušu vášho brata Al Nažášiho. Prorokovi spoločníci sa s počudovaním spýtali: "Posol Boží! Máme sa pomodliť za dušu neveriaceho človeka z Abesínie?“ Nato Boh najvyšší zoslal tento verš, ktorý hovorí: I medzi ľuďmi Knihy (židmi a kresťanmi) sú takí ľudia, ktorí veria v Boha jedného jediného, ktorí veria v to, čo vám bolo zo-slané, muslimovia, a veria, že Boh je jeden jediný, ktorý nemá žiadne deti ani žiadnych spoločníkov a ktorí veria i v to, čo bolo im ešte predtým zoslané a sú pred Bohom pokorní a Jemu oddaní. Títo veriaci z radov ľudí Knihy úprimne veria v Boha i v to, čo im On zoslal a nevymieňajú Božie znamenia za lacný cieľ, za pôžitky sveta pozemského. Títo veriaci budú mať svoju odmenu u Boha zachovanú.