190إِنَّ في خَلقِ السَّماواتِ وَالأَرضِ وَاختِلافِ اللَّيلِ وَالنَّهارِ لَآياتٍ لِأُولِي الأَلبابِ V stvorení nebies a zeme a rozdielnosti (obmieňanie, zmena, striedanie) noci a dňa sú znamenia pre tých, ktorí rozum majú (tí, ktorí rozumom premýšľajú a uvažujú) ,1 Po prorokovej smrti jedného dňa Ibn Omar spomínal: Povedal som Ájiši (manželke proroka Muhammada): „Povedz mi, čo bolo najzvláštnejšie z toho, čo si u proroka Muhammada videla.“ Ájiša sa pustila do plaču, dlhšie je tiekli slzy z očí, až povedala: „Všetko bolo na ňom zvláštne. V jednej noci si ľahol pod moju deku, až sa dotkla jeho koža mojej a potom mi povedal: "Ájiša, vadilo by ti, keby si ma túto noc ospravedlnila, pretože by som sa chcel modliť k Bohu.“ Odpovedala som: „Som rada pri tebe a mám rada tvoju lásku ku mne, ale ospravedlňujem ťa.“ Nato sa prorok zdvihol k hlinenému džbánu s vodou, umyl sa, ale pritom nepoužil veľmi veľa vody. Potom sa postavil a začal sa modliť. Hovoril slová z Koránu a slzy sa mu spustili z očí. Potom si sadol, ďakoval Bohu a velebil Ho a znova mu začali slzy tiecť. Potom zdvihol ruky a zasa som videla slzy, ako sa mu tlačia z očí, až dopadli na zem a pokropili ju (zrejme tu bol časový odstup medzi jednotlivými okamihmi, počas ktorých sa Ájiša vždy na** proroka pozrela). Potom prišiel Bilal, oznámil čas rannej modlitby a našiel ho plakať, tak sa ho spýtal: „Posol Boží! Plačeš a Boh ti pritom odpustil všetky tvoje hriechy minulé i budúce?.“ Prorok Muhammad mu nato povedal: „Bilal, a či nemám byť Bohu vďačný“ Potom prorok pokračoval: „Ako by som neplakal, veď Boh mi v tejto noci zoslal verš hovoriaci: V stvorení nebies a zeme …“ Prorok potom dodal: „Beda tomu, kto to prečítal a nezamyslel sa nad tým.“