188لا تَحسَبَنَّ الَّذينَ يَفرَحونَ بِما أَتَوا وَيُحِبّونَ أَن يُحمَدوا بِما لَم يَفعَلوا فَلا تَحسَبَنَّهُم بِمَفازَةٍ مِنَ العَذابِ ۖ وَلَهُم عَذابٌ أَليمٌ Nemysli si (Muhammad) , že tí, ktorí sa radujú z toho, čoho sa dopustili a sú radi, keď sa im prejavuje vďaka za niečo, čo neurobili, nemysli si, že tí sú v bezpečí pred trápením (v bezpečí nie sú) . Dostane sa im trápenie bolestivé.1 Dôvodom zoslania tohto verša bolo, že jedného dňa sa prorok Muhammad spýtal židov na niečo. Židia mu ale pravdu o tom, na čo sa pýtal, zatajili a dali mu nepravdivú odpoveď. Židia odišli od proroka celí šťastní, že mu zatajili pravdu a k tomu ešte sa im prorok poďakoval a pochválil ich. Nato však Boh zoslal tento verš, v ktorom ich varuje a odkazuje im, aby si nemysleli, že keď proroka oklamali a ešte od neho za to dostali aj pochvalu a vďaku, že uniknú pred zodpovednosťou za takýto čin. V jednom z výkladov Koránu sa píše, že i keď bol tento verš zoslaný v konkrétnej udalosti, nesie v sebe podobne ako značná časť veršov všeobecný význam. Tento význam spočíva v tom, že ak by bol niekto na niečo opýtaný a oklamal by a ešte by sa za takúto lož nechal pochváliť alebo si dokonca odmenu zaplatiť, nech si nemyslí, že ho Boh nevidí a že zodpovednosti za takýto čin unikne.