23فَأَجاءَهَا المَخاضُ إِلىٰ جِذعِ النَّخلَةِ قالَت يا لَيتَني مِتُّ قَبلَ هٰذا وَكُنتُ نَسيًا مَنسِيًّا Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: „Bodaj by som bola zomrela pred týmto (dňom) a bola bezvýznamnou a zabudnutou (osobou) .“.1 Ibn Kesír poslednú vetu komentoval, že keď Máriu postihli pôrodné bolesti, bola sama a bála sa, že po narodení syna ju budú jej ľudia odsudzovať a haniť, keďže bola medzi nimi známa svojou počestnosťou a dobrou povesťou. Preto si želala, aby bola mŕtva, neznáma a zabudnutá.